EÚ šliape slabo na brzdu regionálnych nerovností

Autor: Dominik Hatiar | 2.12.2018 o 10:40 | (upravené 4.12.2018 o 22:25) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  525x

Áno, v demokracii môže každý hovoriť o tom, čo pre krajinu považuje za najdôležitejšie. Zatiaľ čo sa v Bratislave stretlo 15 predstaviteľov vlád EÚ, aby riešili otázky nerovnosti, tak politici ďalej húdli pieseň o migračnom pakte.

Od vstupu do EÚ naša ekonomika rástla, ale výsledné bohatstvo bolo rozdelené nespravodlivo. Blahobyt v chudobných regiónoch nie je ohrozený; on sa tam po 89-tom v skutočnosti nikdy nedostal.

Slovensko má jednu z najväčších regionálnych nerovností v celej EÚ. Prejavuje sa v dlhodobej nezamestnanosti, menšom raste regiónov oproti mestám, nižších príjmoch, starnúcom obyvateľstve či vyľudňovaní. Vyše 35 tisíc Slovákov z Prešovského kraja, 25 zo Žilinského a 20 tisíc z Nitrianskeho pracuje v zahraničí.

O dobiehaní Žápadu teda môžeme hovoriť naozaj jedine v Bratislave, ktorej obyvateľ sa má v priemere lepšie ako obyvateľ akéhokoľvek regiónu v Grécku, Taliansku, či Portugalsku. Aby sa rozdiely ďalej nazväčšovali, hospodárstvo v chudobných regiónoch musí rásť rýchlejšie, ako v Bratislave.

„Regióny bez budúcnosti“ do Európy nepatria

Táto európska kríza regiónov síce nie je až tak vypuklá, ale o to nebezpečnejšia. Frustruje ľudí a vytvára podhubie pre nacionalistov, ktorí ponúkajú lacné riešenia ako odchod z EÚ a využívajú utečencov ako obetných baránkov.

V nerovnosti je na tom Európa takmer tak zle, ako Spojené štáty[1]. Podľa svetovej banky klesli príjmy 10%  najchudobnejších o 7%, zatiaľ čo najbohatších 10% zbohatlo o 66%. Európsky konvergenčný stroj sa zasekol. Digitalizácia dáva lepšie zárobkové príležitosti tým najvzdelanejším, zatiaľ čo robotnícke profesie čelia úpadku.

Masová migrácia do severozápadnej Európy je toho dôkazom. Ročne odíde zo Slovenska takmer tretina maturitného ročníka. Eurofondy investované do škôl, nemocníc, WIFI sietí, mostov, ciest a lavičiek budú nanič, pokiaľ ostanú prázdne.

Kľúče k riešeniam má Brusel

Bez nových opatrení sa situácia môže zhoršiť. Také Lotyšsko od vstupu do EÚ kvôli migrácii stratilo takmer 15% pracovnej sily. Aj od nás kvôli nízkemu rastu platov doktori či strojári odchádzajú. Náš hospodársky model sa tým pádom nevyvíja – ostáva postavený na zahraničných investíciách, nízkych platoch a montáži bez vysokej pridanej hodnoty.

Pozorný čitateľ bude mať pravdu, keď povie, že za prílišné regionálne nerovnosti môžu v prvom ráde vládne politiky. Debatu k nim tento týždeň otvorilo Progresívne Slovensko so štyrmi návrhmi, ako spojiť rozdelené Slovensko. Ale akákoľvek naša národná akcieschopnosť je čoraz závislejšia na európskych faktoroch. Liberalizácia trhov, sloboda pohybu, menová únia a európske limity rozpočtových schodkov zmenšujú manévrovací priestor vlád. 

Eurofondy sú v chorobnom stave

Chybou bolo sa domnievať, že eurofondy budú na dobehnutie západu stačiť. EÚ sa tým pre nás stala len hrou čísel. Pozícia Slovenska pri rokovaniach o novom rozpočte EÚ preto bola neznižovať kohézne fondy a dať štátom väčšiu flexibilitu pri eurofondoch. To má zmysel, ak sa nám podarí peniaze správne nasmerovať a obmedziť korupciu, ktorou sú eurofondy prerastené ako oravská slanina.

Za prvé, finančná podpora každého podnikateľa by nemala presahovať 40%, inak to deformuje trh a nabáda k investíciám, ktoré by nikdy nevznikli. Za druhé, peniaze treba nasmerovať do obcí a infraštruktúrnych projektov, namiesto rôznych školení, ktoré sú náchylné na podvody. Za tretie, rozhodovanie o fondoch pre regionálny rozvoj by sa malo presunúť na samosprávy, ktoré najlepšie vedia, čo im chýba.

Za štvrté, kohéznej politike chýbajú jasné ciele. Prečo by EÚ nemohla prijať aspoň smerodajné ciele na dosiahnutie porovnateľnej životnej úroveň medzi novými a starými členskými krajinami do roku 2030?

Slovensko by tiež malo trvať na lepšom využití ostatných európskych fondov v prospech svojich regiónov. Nástroj pre spájanie Európy (CEF), Horizont 2020, Junkerov Fond, Erasmus+ či Digitálna Európa. To všetko sú Bruselom riadené fondy, z ktorých Slovensko niekedy nedokáže dostatočne čerpať, pretože sa zameriavajú na iné ako kohézne ciele, vyhovujú veľkým projektom či špičkovým výskumným centrám, ktorých je na Slovensku menej.  

Potrebujeme sociálnejšiu Európu

Po rokoch integrácie v hospodárskych oblastiach by sa patrilo Európu upevniť aj na spoľahlivých sociálnych základoch.  Tie dnes tvoria menej ako 10% rozpočtu EÚ, číže 0.2% jej HDP. Európa má zatiaľ iba zopár deklarácii o tom, že sociálne otázky sú dôležité. Ich stelesnením je európsky pilier sociálnych práv. Ten predstavuje 20 sociálnych zásad, ale nie je záväzný a neponúka opatrenia a zdroje na ich naplnenie.

Preto treba prísť s projektom sociálnej únie, ktorý by predstavil ambicióznejšie politiky v oblasti detí a mládeže, bývania, rastu platov a minimálnych príjmov, vzdelania, sociálnej ochrany a práv zamestnancov.

Sociálna únia by mohla vládam poskytnúť výnimku z pravidiel Paktu stability a rastu v prípade, že sa zdroje prekračujúce stanovený deficit využijú na nové sociálne investície. Tak isto by mala posilniť a zjednotiť práva zamestnancov. O ich uplatňovanie by sa mohol starať aj nový európsky orgán práce, ktorého umiestnenie na Slovensku musí byť našou prioritou.

Chcelo by to konečne naštartovať aj rast platov, ktoré dlhodobo zaostávajú za rastom produktivity. Už dlhšie sa hovorí aj o zavedení minimálnej európskej mzdy na úrovni 50-60% priemernej národnej mzdy. Táto politika by zlepšila životnú úroveň naprieč EÚ – dnes má až 16 krajín EÚ minimálnu mzdu pod touto hranicou.

Potrebujeme aj akčný plán, ktorý zníži počet chudobných o polovicu do roku 2030. V núdzi alebo na hranici chudoby dnes totiž žije 120 miliónov Európanov a 1 milión Slovákov. Tieto počty za posledných 10 rokov vôbec neklesli.

Projekt sociálne úniej by nebol o samo-účelovom prenesení národných kompetencií na európsku úroveň. Naopak, pomohol by krajinám ako Slovensko, aby rýchlejšie dobehli Západ.

Foto zdroj: Čiernediery.sk – Čiernohorské kúpele

  align="left" width="33%"

[1] Gini koeficient EÚ je 0.336 v porovnaní 0.39 v USA

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Samuela Marca

Bugárov paradox: bez neho je to iba horšie (píše Samo Marec)

Most je zaslúžene a konečne pod piatimi percentami. Problém je v tom, že to nie je dobre.


Už ste čítali?