reklama

Čo dnes žiadať od najmocnejšej ženy sveta?

Po 5 rokoch k nám dnes dorazí najmocnejšia žena sveta, kancelárka Merkelová . Takáto návšteva je úspechom predsedníctva slovenskej diplomacie vo Vyšehradskej štvorke (V4) a zároveň vstupenkou do debaty o našej budúcnosti v Európe

Písmo: A- | A+
Diskusia  (16)

V4-ka a Nemecko v posledných rokoch kvôli nezhodám okolo migračnej krízy a pokriveniu demokracie v Poľsku a Maďarsku pričasto narážali na vzájomné nepochopenie. Aj napriek tomu, že Nemecko zodpovedá za 40% obchodu V4, pre Nemcov sme čoraz nevyspytateľnejším partnerom. Stredná Európa akoby 15 rokov od vstupu do EÚ hľadala nové strategické smerovanie, pri čom cesta ktorú si zvolíme, ovplyvní vývoj celého kontinentu.

Každá budúcnosť má svoju minulosť

Táto návšteva preto nebude iba bezcieľnou diplomatickou potulkou - kancelárka nám ňou dáva jasné posolstvo: „Milá V4. Čo sme si, to sme si. Máme tu čoskoro Eurovoľby, našou Aachenskou zmluvou s Francúzskom sa otvára nová integračná kapitola EÚ a chceme teraz počuť od Vás, V4-ky, ako si predstavujete spoločnú európsku budúcnosť“.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Toto je aj pre Slovensko veľmi neprirodzená poloha. V našich dejinách sme totiž boli zväčša len objektom cudzích mocností, ktorým sme sa buď prispôsobovali, alebo proti nim rebelovali. Dnes sa po prvýkrát v dejinách nemusíme nikomu prispôsobovať. Naopak, ak sme niekedy mali palce na pulze európskych dejín, tak je to práve teraz. Pre Berlín a Paríž sme z V4 najdôveryhodnejším partnerom.

Napriek tomu naša európska debata trpí dojmom, že vstupom do EÚ sú naše dejiny splnené, že teraz stačí hájiť naše materiálne záujmy v nej. Najčerstvejšie pokusy o rozprúdenie diskusie o jadre veľmi nepomohli vecnej debate. Z jadra sa stal Yetti, o ktorom všetci počuli, ale nikto ho nikdy nevidel.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Slovensko má vďaka členstvu v eurozóne nielen dôveru, ale aj istú mladistvú a nepodplatiteľnú hrdosť novej členskej krajiny. Čo by sme teda mali kancelárke navrhnúť, aby sa na V4 v EÚ nepozerala len ako na odtrhnutý vagón slovenských železníc?

Sociálny a mzdový pakt

Boj proti nerovnostiam medzi regiónmi, krajinami, generáciami a rodmi je súčasťou DNA EÚ. Lotéria pôrodu by totiž v civilizovanom svete nikdy nemala určovať a betónovať potenciál osoby uspieť.

Preto treba navrhnúť nový európsky sociálny a mzdový pakt, ktorý z dola naštartuje rast životnej úrovne a pomôže tým, čo trpia na nízke príjmy, nekvalitnú prácu, chudobu, či dopady globalizácie a automatizácie. Cieľom by bolo zrýchliť európsky konvergenčný motor, ktorého pomalé obrátky naštrbujú politickú a ekonomickú jednotu celej únie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

1. Vyššie platy

Do Rakúska chodíme pracovať a nakupovať nielen kvôli dvojitej kvalite potravín, ale aj trojitým platom za rovnakú prácu. Takéto rozdiely sú pre budúcnosť Európy neudržateľné a vedú k prehlbovaniu priepasti medzi východom a západom. Jednotný hospodársky trh by mal ľudí ohodnocovať na základe ich šikovnosti a nielen podľa krajiny výkonu práce.

Spolu s Nemeckom (kde nízke mzdy roky brzdia spotrebu) preto potrebujeme tlačiť na rast miezd. V EÚ to znamená rýchlejšie navyšovanie a lepšiu koordináciu minimálnych miezd či tvorbu národných rád produktivity práce.

V Európe by sme tiež mali zriadiť štatút dôstojnej mzdy, vďaka ktorej sa môže zamestnanec postarať o rodinu, zachovať si dôstojnosť a zdroje aj na odpočinok, či účasť na spoločenskom a občianskom živote. EÚ a členské štáty by mali aktívne podporovať podniky pri vyplácaní tejto mzdy a priamo to vyžadovať najmä od spoločností, ktoré dostali štátnu podporu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

S Nemeckom nás spája aj varovná závislosť na priemysle. Veď v bratislavskom Volkswagene dokonca už začali obmedzovať stavy. V súvislosti s hrozbou automatizácie by za zváženie stál spoločný pilotný projekt garantovaného príjmu, podobný tomu vo Fínsku.

2. Boj proti chudobe

Dnes tu máme 113 miliónov Európanov a 880 tisíc Slovákov žijúcich v chudobe. Za tento problém môže aj nerovnováha medzi ekonomickými a sociálnymi cieľmi EÚ. Problémom je aj to, že schémy životného minima sú medzi členmi EÚ príliš rozdielne v ich kvalite, výške alokovanej sumy a podmienkach k ich prístupu.

Popri tom jednotný trh tlačí štáty k súťaži o najnižšie korporátne dane, v dôsledku čoho prichádzame o miliardy v rozpočtoch. Tie by sa napríklad mohli využiť na Európou koordinované navyšovanie životných miním, ktorých neadekvátnosť (na Slovensku 205 Eur) dnes mnoho ľudí uväzní v chudobe, vedúc k ešte väčším sociálnym, zdravotným a ekonomickým škodám.

3. Kvalita práce

Potrebujeme aby bola EÚ angažovanejšia aj pri ochrane zamestnancov. Veď napríklad na Slovensku sme na špici EÚ v podieloch ľudí, ktorí robia nútene na polovičný úväzok či nočné smeny.

Otázky kvality práce, sociálneho zabezpečenia, prác zamestnancov, či prenosu sociálnych benefitov medzi krajinami by mohol riešiť európsky orgán práce, o ktorého umiestnenie v Bratislave bude dnes žiadať Premiér Pellegrini.

4. Európske poistenie v nezamestnanosti

Posledným pilierom tohto sociálneho a mzdového paktu je európske poistenie v nezamestnanosti, ktoré by v časoch krízy a masívneho prepúšťania pomáhalo štátom vyplatiť všetky nezamestnanecké a aktivačné príspevky. V skratke to znamená, že táto schéma by za istých podmienok požičala štátu finančné zdroje na sociálne výdavky. Išlo by teda o proti-cyklické opatrenie eurozóny, ktoré by nalievalo kapitál do hospodárstva cez ľudí a nielen banky.

V spojitosti s týmto návrhom stojí za zváženie aj „zlatá“ výnimka pre sociálne investície. Tá by poskytla štátom možnosť navýšiť verejné výdavky nad rámec pravidiel Paktu stability a rastu za predpokladu, že tie zdroje využijú na nové sociálne investície s vysokou návratnosťou. Hlavným faktorom pri schvaľovaní zlatej výnimky by bol pozitívny dopad na nezamestnanosť, rovnosť a rozvoj periférnych regiónov. Precedens pre takúto výnimku už existuje – investície do Junkerovho fondu sa nezarátavajú do rozpočtového schodku.

Veľkosť, váha a ideály EÚ sú našou najlepšou nádejou pre lepšiu budúcnosť

V celej EÚ tak trochu zahniezdila strata predstavivosti, sebadôvery a zmyslu pre spoločný cieľ. Toto obdobie kríz, obchodných vojen a populizmu Európa zvládne len vtedy, ak od nej budeme očakávať viacej. V4-ka pod slovenskou taktovkou má dnes jedinečnú šancu pre to niečo spraviť. 

Dominik Hatiar

Dominik Hatiar

Bloger 
  • Počet článkov:  11
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som členom Progresívneho Slovenska, kde sa venujem klimatickým a mládežníckym politikám. Mám 26 rokov, vyštudoval som energetickú politiku na parížskom Sciences Po, ktorej som sa venoval v Európskej komisii a nórskom energetickom koncerne Equinor. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu